Dôvodov, prečo sa zaoberať problematikou biologických odpadov, je niekoľko. Ani niektorí odborníci na odpadové hospodárstvo (OH) si úplne neuvedomujú dopady zvoleného systému nakladania s týmto druhom odpadu na životné prostredie alebo ekonomiku OH. Nemôžeme sa teda čudovať ani laickej verejnosti, že sa bránia novinkám v legislatíve, ktoré ich „nútia“ napr. triediť biologické odpady v domácnostiach alebo im ich zakazujú spaľovať na záhradách. Pokúsim sa preto v tomto článku poukázať na najzávažnejšie problémy týkajúce sa tejto oblasti.

Zloženie komunálnych odpadov

Priatelia Zeme – SPZ vykonali v posledných rokoch analýzy zloženia zmesového komunálneho odpadu (ZKO) v dvanástich obciach a mestách v SR. Samostatne boli urobené analýzy pre komplexnú bytovú výstavbu a individuálnu bytovú výstavbu. V obidvoch prípadoch sa potvrdilo, že biologické odpady sú v nich kvantitatívne najvýznamnejšou zložkou. V jednotlivých obciach boli zastúpené v rozmedzí od 45 do 70 % z celkovej váhy komunálnych odpadov.

Najčastejším spôsobom nakladania s komunálnymi odpadmi (a v ňom aj obsiahnutými biologickými odpadmi) v SR je ich skládkovanie na skládkach odpadov. Na druhom mieste je spaľovanie v spaľovniach odpadov. Oficiálne je na treťom mieste ich recyklácia (najčastejšie kompostovanie). No výskumy Priateľov Zeme – SPZ potvrdzujú, že pred recykláciou je nezákonné nakladanie s odpadmi t.j. vyhadzovanie odpadu na čierne skládky odpadov a spaľovanie na verejných a súkromných pozemkoch a v domácnostiach.

Vo väčšine prípadov sú biologické odpady neškodným materiálom s veľkým potenciálom využitia. Pri nesprávne zvolených spôsoboch nakladania s týmito odpadmi a pri ich zmiešavaní s ostatnými druhmi odpadov však prispieva k zvýšeniu škodlivých a nekontrolovateľných reakcií napr. na skládkach odpadov a v spaľovniach odpadov.

Skládkovanie biologických odpadov

Po energetike, priemysle a poľnohospodárstve sú odpady štvrtým najväčším zdrojom skleníkových plynov v Európskej únii. Podľa údajov z roku 2004 bolo v odpadovom hospodárstve vyprodukovaných celkom 109 megaton (Mt) skleníkových plynov. Hlavným zdrojom emisií sú skládky odpadov.

Problém je v rozklade biologických odpadov. Na skládkach odpadov rozklad prebieha pri anaeróbnych podmienkach (bez prístupu vzduchu), pričom vzniká skládkový plyn, ktorého majoritnou zložkou je metán (CH4). Ten je považovaný za jeden z hlavných atmosférických stopových plynov zodpovedných za rozšírenie problému antropogénneho skleníkového efektu. Je zistené, že v globálnej škále prispieva metán k tomuto efektu približne 15 %. Metán je z hľadiska globálneho otepľovania 25 násobne účinnejší ako hlavný skleníkový plyn oxid uhličitý (CO2) (tzn., že 1 tona metánu má účinok ako 25 ton oxidu uhličitého).

Navyše je známych viac ako 20 odborných štúdií dokumentujúcich nárast zdravotných problémov v okolí skládok odpadov, pričom hlavné podozrenie je uvádzané v súvislosti so skládkovými plynmi.

Spaľovanie biologických odpadov

Pokiaľ sa biologické odpady dostanú do spaľovne odpadov, stávajú sa kvôli svojej vysokej vlhkosti a obsahu soli (chlóru) zdrojom pre tvorbu toxických plynov, ako sú napr. dioxíny. Odborné štúdie uvádzajú, že látky podliehajúce rozkladu, sú druhým najvýznamnejším zdrojom chlóru (okolo 17 %) v komunálnych odpadoch. Navyše tam ešte nie je započítaný papier (ďalších 10 % chlóru). Pri ich spaľovaní vzniká vysoko agresívna kyselina chlorovodíková, nebezpečné chlórované uhľovodíky, dioxíny a furány!

Nemalým zaťažením pre životné prostredie a zdravie ľudí je aj spaľovanie biologických odpadov na verejných a súkromných pozemkoch a v domácnostiach. Vznikajúci dym, ktorý je produktom nedokonalého spaľovania, obsahuje rôzne škodlivé plyny. Sú to napríklad oxid uhoľnatý (CO) (je jedovatý, schopný viazať sa na krvné farbivo – hemoglobín a tým znemožniť prenos kyslíka krvou, čo môže viesť k uduseniu), dechtové látky (polyaromatické uhľovodíky obsiahnuté v dechtoch boli prvými látkami, u ktorých boli dokázané rakovinotvorné účinky) a v niektorých prípadoch aj jedny z najnebezpečnejších látok - rakovinotvorné dioxíny.

Ťažba rašeliny

V súčasnosti existuje vo veľkej miere na celom svete komerčná a drastická ťažba rašeliny. Tá je využívaná ako palivo, pre záhradníctvo, úpravu poľnohospodárskej pôdy a zalesňovanie. Rašeliniská sú však medzinárodne dôležité biotopy, na ktoré sú naviazané vzácne a unikátne druhy rastlín a živočíchov. Ich ťažbou nenávratne tieto lokality ničíme, čím výraznou mierou prispievame k zániku vzácnych druhov. Rašeliniská sú aj akousi zásobárňou uhlíka, ktorý sa z nich len pomaly uvoľňuje do atmosféry vo forme CO2 a CH4. Ťažbou a využívaním rašeliny tento proces výrazne urýchľujeme, čo má za následok rozširovanie problému antropogénneho skleníkového efektu. Odhaduje sa, že rašelina na svetových rašeliniskách obsahuje až 550 gigaton (Gt) uhlíka. To sa rovná napríklad 30% uhlíka nachádzajúceho sa v pôdach alebo 70% uhlíka v atmosfére alebo dvojnásobku uhlíka v lesnej biomase celého sveta. 

Zmenou spôsobov nakladania s biologickými odpadmi (napr. výrobou kompostov a z nich pripravených pestovateľských substrátov) môžeme aj my znížiť dopad ťažby rašeliny na životné prostredie a viac ako plnohodnotne nahradiť rašelinu.

Rizikové biologické odpady

Kompostovanie a anaeróbna digescia sú považované za optimálne riešenie (z hľadiska ochrany zdravia, ochrany životného prostredia a ekonomického hľadiska) v nakladaní s niektorými rizikovými biologickými odpadmi. Patria medzi ne napr. kaly z čistiarní odpadových vôd, hnojné odpady z poľnohospodárskej výroby, ktoré sú potenciálne rizikové z mikrobiologického hľadiska a z hľadiska nadmerného zásobenia vôd živinami (tzv. eutrofizácia), ale aj kuchynské a reštauračné biologické odpady.

Pri správnom zvolení spracovateľských technológií a dodržaní technologických postupov je možné tieto riziká účinne eliminovať.

Úbytok organických látok v pôdach

Z dostupných informácií publikovaných Spoločným výskumným centrom (Joint Research Centre, JRC) Komisie európskych spoločenstiev vyplýva, že za posledné desaťročia sa zaznamenal významný nárast procesov znehodnocovania pôdy, ktoré sú spôsobované aj úbytkom organických látok v pôde. Už v súčasnosti má cca 45 % pôdy v Európe nízky alebo veľmi nízky obsah organických látok (t.j. 0-2 % organického uhlíka) a 45 % pôdy má priemerný obsah týchto látok (t.j. 2-6 % organického uhlíka).

Strata obsahu organického uhlíka v pôde môže obmedziť schopnosť pôdy zabezpečovať živiny pre udržateľnú rastlinnú výrobu. To môže viesť k nižším výnosom a tiež to môže ovplyvniť potravinovú bezpečnosť. Menej organického uhlíka takisto znamená menej potravy pre živé organizmy nachádzajúce sa v pôde, čím sa znižuje pôdna biodiverzita. Vplyvom úbytku organických látok sa znižuje schopnosť infiltrácie vody v pôde, čo vedie k zvýšenému odtoku a erózii. Eróziou sa zase znižuje obsah organických látok, keďže sa odplavuje úrodná ornica. V polosuchých podmienkach to môže viesť dokonca k degradácií pôdy na polopúšť až púšť (tzv. dezertifikácia).

Biologické odpady sú považované za hodnotný prírodný zdroj, ktorý sa môže používať na výrobu organických hnojív vysokej kvality (napr. kompostu). To prispieva k boju proti degradácii pôdy, zachovaniu produktivity pôdy, zníženiu používania chemických hnojív v poľnohospodárstve a zvýšeniu schopnosti pôdy zadržiavať vodu.

Energetický potenciál biologických odpadov

Využívanie obnoviteľných zdrojov energie má okrem ekologických prínosov vplyv aj na znižovanie závislosti jednotlivých štátov na dovoze energie a palív zo zahraničia. Biologické odpady predstavujú hodnotný obnoviteľný zdroj s veľkým a doposiaľ nenaplneným potenciálom na výrobu alternatívnej energie.

Existuje množstvo technológií, ktorými pri správnom použití dokážeme nahradiť fosílne palivá a zmierňovať tak negatívne dopady výroby a spotreby energie na životné prostredie. Medzi najznámejšie patria anaeróbna digescia (výroba bioplynu) a spaľovacie technológie (na spaľovanie odpadovej biomasy a z nich vyrobených produktov - peliet, brikiet, štiepky...). Medzi menej známe patria hlavne alkoholové kvasenie, reesterifikácia, pyrolýza a splyňovanie. Pomocou týchto technológií dokážeme vyrobiť elektrickú energiu, tepelnú energiu, pevné, kvapalné a plynné biopalivá použiteľné napr. pre dopravné prostriedky alebo na dodávanie do elektrifikačnej a plynárenskej sústavy. Veď len z 1 tony kuchynského biologického odpadu  je možné vyrobiť až 100 m3 bioplynu, z ktorého sa v kogeneračných jednotkách môže vyrobiť 198 kWh elektrickej energie a 348 kWh tepla.

Ekonomické zaťaženie

Zvolené spôsoby nakladania s biologickými odpadmi majú vplyv aj na ekonomické zaťaženie samospráv a pôvodcov odpadu. Správne zvolená forma a technológia môže pre obec a jej obyvateľov priniesť aj značné finančné úspory. Tie sa prejavia hlavne v znížení nákladov na odvoz odpadov na skládky odpadov alebo do spaľovní odpadov. Náklady na spracovanie 1 tony biologických odpadov napr. pri domácom kompostovaní sú pre samosprávu nulové, ale aj pri obecných kompostoviskách, kompostárňach alebo bioplynových staniciach sú spravidla nižšie ako náklady na ich skládkovanie alebo spaľovanie.

Ďalším prínosom môže byť ušetrenie finančných prostriedkov za nákup hnojív alebo pestovateľských substrátov používaných pri skrášľovaní obce, výsadbe a udržiavaní verejnej zelene v obci, pestovaní v záhrade alebo v domácnosti.

Okrem uvedených úspor môžu ekonomike odpadového hospodárstva alebo i celému rozpočtu obce pomôcť aj príjmy z prevádzkovania zariadení na zhodnocovanie biologicky rozložiteľných odpadov (rôzne poplatky za príjem a spracovanie odpadu alebo predaj kompostu, elektrickej energie, tepla a pod.).

Na záver

Pre tieto, ale i ďalšie dôvody je v súčasnosti pre životné prostredie, zdravie a peňaženku ľudí nevyhnutné v krátkej dobe prehodnotiť a zmeniť doteraz zaužívane spôsoby nakladania s biologickými odpadmi. Od ich súčasného skládkovania musíme prejsť k ich recyklácii a energetickému zhodnocovaniu. V našich podmienkach je to hlavne kombinácia aeróbneho kompostovania (výroba kompostu) a anaeróbnej digescie (výroba bioplynu), ktorá by mohla byť dopĺňaná mechanicko-biologickou úpravou zmesového komunálneho odpadu.

Každý z nás môže v tomto smere pomôcť. Ak bývate v rodinnom dome, tak si biologické odpady kompostujte svojpomocne, ak v bytovom dome, tak sa zapojte do systému triedeného zberu biologických odpadov vo vašej obci / meste (v najbližších rokoch by sa mal objaviť vo všetkých mestách a obciach).

Branislav Moňok