20.01.2012

Kompostovanie biologických odpadov je pravdepodobne najstaršou recyklačnou technológiou, ktorá bola kedy popísaná. Bolo o ňom popísaných množstvo článkov, letákov, brožúr a dokonca aj knižiek. Často krát sa však stáva, že tzv. "zaručené informácie" nevychádzajú z vedeckých poznatkov ani praktických skúseností, ale sú iba nepresnými prekladmi zo zahraničných zdrojov. Tak sa podarili rozšíriť medzi širokú verejnosť niektoré "nepresnosti", ktoré v konečnom dôsledku spôsobujú zbytočné škody na životnom prostredí, zdraví ľudí a zvierat alebo v tom lepšom prípade oberajú záhradkárov o drahocennú surovinu a peniaze. Teraz sa pokúsim odpovedať na najčastejšie otázky, ktoré dostávam na prednáškach a stretnutiach so záhradkármi. Možno sa mi podarí prekonať aj niektoré mýty a napomôcť tak k rozšíreniu správnych spôsobov kompostovania.

Mýtus: "Nekompostujeme, lebo nám do záhrady nalezú dážďovky a zožerú nám priesady a korienky."

Skutočnosť: Je potrebné si uvedomiť, že dážďovky nežerú zelené rastliny, ani živé korienky, ale iba ich odumreté časti, pri ktorých už začal mikrobiálny rozklad, takže nie sú škodcami. Naopak sú veľkými pomocníkmi pretože :

• svojimi chodbičkami kypria pôdu, ale aj kompost; ktoré takto prevzdušňujú a napomáhajú lepšiemu priesaku dažďovej vody;
• napomáhajú rozkladu biologicky rozložiteľných odpadov;
• vo svojich črevách spojujú minerálny a organický podiel pôdy a významne sa tak podieľajú na vzniku trvalého humusu;
• dážďovky nakyprujú utužené miesta;
• výkaly dážďoviek vykazujú v porovnaní s pôdou, v ktorej žijú 10 až 1000 násobný nárast mikroorganizmov. Tie prispievajú k obnove biologickej činnosti v pôde, ktorá je základným predpokladom prirodzenej obnovy pôdnej úrodnosti.
• výkaly dážďoviek obsahujú regulátory rastu (giberelíny, cytokiníny, auxíny), ktoré kladne ovplyvňujú rast rastlín.

Mýtus: "Drevná štiepka a piliny sa nesmú kompostovať, lebo okysľujú pôdu."

Skutočnosť: Materiály ako drevná štiepka, hobliny, piliny a stromová kôra majú vysoký obsah uhlíka, a preto je pri ich kompostovaní potrebné dodať do kompostovej hromady (ďalej len zakládky) materiál bohatý na dusík (napr. čerstvo pokosená tráva, biologický odpad z kuchyne, rôzny hnoj). Výborne sa kompostuje napr. čerstvo pokosená tráva, drevná štiepka, zmes lístia a prídavok zeminy vo váhovom percentuálnom pomere 60:25:10:5. Tieto drevné odpady slúžia na udržanie štruktúry v zakládke, čo zabezpečí pri kompostovaní dostatok kyslíka pre mikroorganizmy a pôdne živočíchy, ktoré biologický odpad rozkladajú. Pri takto vyrobenom komposte sa jeho pH neutrálne, takže v nemôžu pôdu okysľovať.

Mýtus: "Vápno je nevyhnutné pri kompostovaní."

Skutočnosť: Používanie vápenatých látok pri kompostovaní nie je vo všeobecnosti nevyhnutné. Mali by sa v komposte používať iba na riešenie vzniknutých problémov. Vhodné je používať ich v oblastiach s kyslou pôdou, pri kompostovaní veľkého množstva lístia, rašeliny, stromovej kôry, pilín, nahnitých jabĺk alebo rastlín napadnutých nejakou chorobou. Do kompostov je vhodné používať tieto vápenaté látky - mletý vápenec, dolomitický vápenec, mleté vápno. Je potrebné dať pozor, aby vápenatá látka neprišla do styku s čerstvým hnojom alebo trusom, aby nedochádzalo k stratám čpavkového dusíka. Dusíkaté vápno, ktoré má silné dezinfekčné účinky, sa nepoužíva priamo do kompostu (zničí aj dobré mikroorganizmy a živočíchy), ale aplikuje sa priamo na napadnuté rastliny mimo kompostoviska (napr. v starom sude). Do kompostoviska sa pridáva najskôr po 14 dňoch po aplikácii.

Mýtus: "Čím viac zeminy do kompostu dáme, tým je kompost lepší."

Skutočnosť: Nie je to pravda. Veľký podiel zeminy, rovnako ako aj jej hrubá vrstva, má na rozkladný proces konzervačné účinky. Podiel do 10% (z váhy celej zakládky) však môže pri kompostovaní aj výrazne pomôcť. Zeminou sa do kompostu naočkujú mikroorganizmy a dodávajú sa do neho čiastočky ílu, ktoré zvyšujú vodozádržnosť kompostu a sú dôležité pre vznik humusovo-ílovitého komplexu, ktorý je dôležitý pre výslednú hrudkovitú štruktúru kompostu. Zemina dokáže viazať unikajúce plyny a zápach.

Mýtus: "Biologický odpad z domácnosti do kompostu nepatrí."

Skutočnosť: Toto tvrdenie nemá opodstatnenie. Práve naopak. Je to hodnotný materiál, ktorý je spravidla veľmi bohatý na živiny a priláka do kompostu pre nás veľmi dôležité dážďovky. Potrebné je však vyhnúť sa rybám, mäsitým a mliečnym  výrobkom. Surové zvyšky z čistenia ovocia a zeleniny sú v tomto smere úplne bezproblémové. Zvyšky varenej stravy sa do kompostu dávajú len v malých množstvách, pretože rýchlo začínajú zapáchať a lákajú zvieratá. Preto je potrebné ich pred kompostovaním zmiešať so suchým materiálom alebo zeminou. Pre príklad uvediem surovinovú skladbu s biologickým odpadom z domácnosti, čerstvo nakosenou trávou, drevnou štiepkou, zeminou v hmotnostnom percentuálnom pomere 50:20:25:5. Kompostovaním kuchynského biologického odpadu sa v niektorých prípadoch môže zníži množstvo zmesového komunálneho odpadu z domácnosti až o 45 % a tým aj poplatky za odvoz a likvidáciu odpadov.

Mýtus: "Burina sa nesmie kompostovať."

Skutočnosť: Burina, hlavne mladé rastliny, sú cennou surovinou, ktorá do kompostu pridáva na koreňoch zeminu s mikroflórou. Je nutné dbať na to, aby do kompostu išli rastliny ešte pred vysemenením - dozretím semien. Rastliny s vyzretými semenami je vhodné nechať zapariť v uzavretom čiernom plastovom vreci alebo nechať skvasiť aspoň 14 dní vo vedre alebo sude s vodou. Burinu potom použijeme do kompostu a vodou polejeme záhradu. Rovnako je to s rastlinami, ktoré sa rozmnožujú koreňmi (napr. pýr plazivý, pupenec roľný...).

Mýtus: "Nekompostujem, lebo kompost zapácha."

Skutočnosť: Zapácha iba kompost, pri ktorom nebola dodržaná niektorá zo základných podmienok kompostovania. Tieto jednoduché pravidlá si teraz stručne pripomenieme:

1. Správne zloženie kompostovacej zakládky. To sa dosiahne miešaním čo najrozmanitejších surovín. Základom je miešať mäkké šťavnaté suroviny (bohaté na dusík), ako sú napr. kuchynský biologický odpad, tráva, hnoj atď. so suchými drevnatými surovinami (bohaté na uhlík), ako sú napr. slama, drevná štiepka, hobliny, lístie, nalámané alebo nadrvené suché kvety, kukuričné stonky atď. Vhodný je prídavok malého množstva zeminy, ktorá okrem iného dokáže viazať zápach.
2. Správna vlhkosť zakládky. Kompost nesmie byť suchý, ani príliš mokrý. Či je dostatočne vlhký sa zisťuje tak, že do ruky sa naberie zmes kompostovaného materiálu a silne sa stlačí. Medzi prstami by sa mali objaviť maximálne 2-3 kvapôčky vody. Keď sa následne otvorí dlaň, mala by stlačená zmes zostať pohromade – nerozpadnúť sa. Ak z nej tečie, je príliš vlhká a treba do nej pridať suchý savý materiál. Ak sa po otvorení dlane zmes materiálov rozsype, je suchá a treba ju zvlhčiť.
3. Dostatok kyslíka v zakládke. Ak je správna vlhkosť, tak je väčšinou v zakládke aj dostatočné množstvo kyslíka, ktorý je nevyhnutný pre zdravý rozkladný proces bez zápachu. Z času na čas je potrebné kompost prekopať - prehodiť, aby sa prevzdušnil.
4. Správna veľkosť materiálu. Maximálna veľkosť častíc vkladaných do kompostoviska by nemala presiahnuť veľkosť palca na ruke. Čím je jemnejší materiál, tým sa rýchlejšie rozkladá. Ale nesmie sa zabudnúť, že v zakládke musí byť aj hrubší materiál, ktorý udržiava dostatok dutiniek, cez ktoré môže prúdiť vzduch.

Aby sa úplne zabránilo zápachu, nemali by sa do kompostu dávať väčšie množstvá varenej stravy, žiadne zvyšky mliečnych, rybacích a mäsitých výrobkov a jedál.

Pri vynechaní niektorej z týchto podmienok sa naozaj niekedy môže stať, že kompostovacia zakládka bude zapáchať. No vždy je to menší zápach ako zápach šíriaci sa z kontajnerov na zmesový odpad, kde sú zmiešané všetky nevytriedené druhy odpadov.

Mýtus: "Kompost láka potkany a iných škodcov."

Skutočnosť: A znova sme pri varenej strave, mliečnych a mäsitých výrobkoch. Tie najviac lákajú nielen hlodavce, ale aj mačky a psov, ktorí môžu kompost roznosiť a rozhrabať po záhrade. Do dostatočne vlhkej zakládky z ovocných a zeleninových šupiek a odpadu zo záhrady, ktorý sa pravidelne kontroluje a prekopáva, potkany a ani myši nelezú. Obavám z múch sa ľahko zabráni dôkladným zakrývaním šťavnatých, čerstvých surovín - presnejšie hnoja a ovocných zvyškov. Pomôže aj zasypávanie zeminou alebo kamennou múčkou.

Mýtus: "Kompostovať sa musí v jame a materiál je potrebné utláčať."

Skutočnosť: Tu je znovu potrebné poukázať na 3. základnú podmienku kompostovania - dostatok kyslíka. V žiadnom prípade sa kompost nesmie utláčať. Najlepšie je, ak nie je ani v jame, ale na voľnom priestranstve. Ak sa používa na kompostovanie zásobník, je potrebné v ňom zabezpečiť dostatočné množstvo vetracích otvorov.

Mýtus: "Lístie sa nedá kompostovať."

Skutočnosť: Je to nepravdivé tvrdenie. Je pravda, že niektoré druhy lístia sa rozkladajú ťažšie, ale ešte pod žiadnym stromom som sa nikdy v živote nebrodil po pás v lístí, pretože by sa nerozkladalo. Je dobré, ak sa z lístia na jeseň urobí kopa (alebo sa nechá lístie nepohrabané do jari) a nechá sa napospas počasiu, čím sa začne jeho rozkladný proces. Ideálne je ho rozsekať na menšie kúsky napr. kosačkou na trávu. Takéto lístie sa postupne zmiešava spoločne s ďalšími materiálmi, no hlavne so zeminou (alebo kompostom) a materiálom, ktorý zabezpečí dobrú štruktúru zakládky. Na dosiahnutie správneho pomeru živín (hlavne C:N) je potrebné pridať materiál bohatý na dusík (čerstvo pokosená tráva, hnoj, vytriedený biologický odpad z domácnosti...). 

Branislav Moňok